Archiv autorů: Miroslav Žbirka

Atlantída
19
Bře

Font Size
Transpozice
Umělec: Miroslav Žbirka
Tónina (originál): Am
Tónina (transponovaná): Am

 
1. Zem pr
Ami 
adávnych sĺnk v chladnom t
D 
ieni 
 
tajomstiev,

 
na m
C 
apách jej dávno n
E 
iet,

 
zem pr
Ami 
adávnych sĺnk, nepozn
D 
áš jej žalospev,

 
more n
C 
evydá 
 
v
E 
iac ten sv
Ami 
et.

2. Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky

v nehybnom tieni rias

a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí,

s rukou sa míňa vlas.

 
R: Len m
C 
ore cez brány č
G 
ias ženie n
E 
a brehy stĺpy v
Ami 
ĺn,

 
len m
C 
ore cez brány č
G 
ias von v
E 
ynáša stĺpy v
Ami 
ĺn.

3. Zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,

tam hlboko niet kam ujsť,

zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,

hľadajú kľúč od úst.

4. Pod hladinou spí kameň, tvár a testament

v nehybnom tieni rias,

čas ostal tu stáť, očami hviezd sa díva kvet,

v tej hĺbke je niečo z nás.

R:

Tyto známé akordy jsou použity v této písni..

Ako obrázok
19
Bře

Font Size
Transpozice
Umělec: Miroslav Žbirka
Tónina (originál): C
Tónina (transponovaná): C

 
1. N
C 
ajkrajšia si, k
F 
eď si češeš vl
C 
asy,

 
tuším zakryj
F 
ú tvoj štíhly p
G 
ás,

 
z
F 
rkadlo už odpovie ti  
C 
asi
Ami 
,

 
ž
F 
e sa krásnym ž
G 
enám 
 
podob
C 
áš.

2. Najkrajšia si, keď si dávaš blúzku,

kvitnú ti v nej kvety priesvitné,

v takej chvíli zabúdam vždy na poučku,

čo sa môže, čo nemôže v tme.

 
R: N
F 
a každý deň m
C 
áš 
 
pr
F 
ekvapení 
 
p
C 
ár,

 
st
F 
ále krajšiu tv
C 
ár 
 
d
G 
enne 
 
stretáv
C 
am.

3. Najkrajšia si, keď sa trochu potkneš

o ten kameň, čo tu v ceste stál,

vždy, keď sa ma v takej chvíli dotkneš,

v duchu dávam vďaku rodu skál.

4. Najkrajšia si, keď mi dávaš „zbohom“,

keď ťa vietor krásnu nesie preč,

a keď som už sám za prvým rohom,

spomalím, a ty ma dobehneš.

R:

Tyto známé akordy jsou použity v této písni..